Rozdiely medzi druhmi medu

Med nie je len sladký, lepkavý produkt – je to dar prírody, ktorý existuje v desiatkach rôznych podôb. Každý druh medu má svoje jedinečné vlastnosti, ktoré závisia od toho, z akého nektáru ho včely vyrobili, v akej oblasti rástli rastliny a aké bolo počasie v danej sezóne. Rôzne druhy sa líšia farbou, konzistenciou, chuťou aj vôňou, a každý z nich má svoje ideálne využitie.

Jedným z najznámejších a najdostupnejších druhov je kvetový med (známy aj ako lúčny). Včely ho zbierajú z rôznych poľných a lúčnych kvetov. Má svetlú farbu, jemnú chuť a rýchlo kryštalizuje. Je to univerzálny druh medu, ktorý sa výborne hodí do čaju, na pečivo alebo ako sladidlo do raňajkových kaší.

Ďalším veľmi obľúbeným druhom je agátový med. Tento med má svetložltú až priezračnú farbu a veľmi jemnú chuť. Vďaka vysokému obsahu fruktózy kryštalizuje veľmi pomaly, preto ostáva tekutý dlhý čas. Je ideálny pre ľudí, ktorí nemajú radi príliš intenzívne chute, a výborne sa hodí na sladenie nápojov.

Lesný med (alebo medovicový) sa líši tým, že nepochádza z kvetového nektáru, ale z medovice – sladkej tekutiny, ktorú produkujú vošky na listoch stromov. Má tmavšiu farbu, bohatú chuť a vyšší obsah minerálov. Tento med má výraznú arómu, je hustejší a niekedy mierne horkastý. Často ho obľubujú ľudia, ktorí hľadajú výraznejšie chuťové zážitky.

Pagaštanový med má špecifickú, mierne horkastú chuť a tmavú farbu. Obsahuje veľa antioxidantov a má výraznú vôňu. Je menej sladký, čo ocenia tí, ktorí preferujú výrazné a menej bežné chute. Najčastejšie pochádza z horských oblastí, kde kvitne pagaštan konský.

Limetkový (lipový) med patrí k tradičným slovenským druhom. Je svetložltý až jantárový, s typickou lipovou vôňou. Má osviežujúcu chuť a výborne sa hodí do teplých nápojov, najmä čaju. Často sa odporúča na zimné večery ako sprievodca relaxu.

Okrem týchto bežných druhov existujú aj špecializované medy, ako napríklad levanduľový, pohánkový alebo eukalyptový. Tieto medy majú intenzívnejšiu arómu, niekedy sú menej sladké, ale ponúkajú výnimočný chuťový zážitok. Často sa používajú v gastronómii – na dochutenie syrov, do omáčok alebo ako základ do originálnych dezertov.

Rozdiely medzi druhmi medu nie sú len o chuti, ale aj o ich spracovaní. Surový med (raw honey) je taký, ktorý nebol zahrievaný na vysokú teplotu a nebol filtrovaný – teda si zachováva všetky prirodzené enzýmy a mikročastice. Takýto med môže obsahovať aj drobné časti vosku či peľ, čo nie je na škodu – práve naopak, je to znak autenticity.

Naopak, filtrovaný a pasterizovaný med sa často spracúva kvôli dlhšej trvanlivosti a estetickému vzhľadu – je číry, tekutý a nekryštalizuje rýchlo. No pri tomto procese sa môže znížiť obsah cenných látok. Preto sa pri kúpe medu odporúča čítať etikety a informácie o spracovaní.

Je tiež dôležité vedieť, že farba medu nie je vždy ukazovateľom kvality – tmavší med nemusí byť „lepší“ než svetlý. Všetko závisí od preferencií, využitia a, samozrejme, dôveryhodnosti zdroja. Najlepšie je skúšať rôzne druhy, ochutnávať a objavovať, ktorý druh vám najviac chutí a ktorý vám najlepšie vyhovuje v kuchyni.